Klasifikácia vnútorných hemoroidov

| 11. apríla 2017

Vnútorné hemoroidy sa liečia ťažko

Hemoroidálne plexy sú normálne anatomické štruktúry, fyziologicky vytvorené už v embryonálnom období vývoja jedinca, ich prítomnosť teda ešte nemusí znamenať rozvoj ochorenia. Sú teda fyziologickou súčasťou anusu a podieľajú sa na kontinencii, dokonalom utesnení konečníka, ktorým doplňujú funkciu zvierača, a na správnej defekácii.

 

Anatomicky sa hemoroidy delia na interné (vnútorné), externé (vonkajšie) a intermediárne (prechodné – takto môžu byť označované ak ležia priamo v podkožnej časti análneho kanála, ale v uzatvorenom análnom otvore nie sú viditeľné).
Iný typ klasifikácie je podľa veľkosti a miery prítomného prolapsu:
I. stupeň – zahŕňa spravidla malé hemoroidy, ktoré len mierne vyčnievajú nad okolitú sliznicu a spravidla nerobia pacientovi ťažkosti, občas slabo krvácajú. Krvácanie sa objavuje väčšinou po tvrdej stolici a často sa zastaví samo alebo po úprave životosprávy a lokálnej liečbe.
II. stupeň – tvoria o niečo väčšie hemoroidy, ktoré sa nevracajú späť do steny análneho kanála, ak pacient preruší tlačenie na stolicu. Toto spôsobuje pacientovi častejšie bolesti, svrbenie alebo krvácanie.
III. stupeň – tvoria hemoroidy trvalo vyčnievajúce do análneho otvoru, aj keď pacient na stolicu netlačí. Tieto však po prerušení brušného lisu (tlačenia na stolicu) možno prstom vpraviť späť do análneho otvoru. Tu je ešte väčšia pravdepodobnosť zápalu a krvácania ako pri vyššie uvedených stupňoch.
IV. stupeň – dosahuje zlatá žila značných rozmerov, ktoré trvalo vyčnievajú cez análny otvor a ani po prerušení tlačenia na stolicu ich nemožno dostať späť do análneho otvoru. Pri tomto stupni často vyčnieva aj časť sliznice konečníka, čím sa v okolí konečníka vytvorí mechanicky veľmi zraniteľné miesto, z ktorého pacient obyčajne veľmi často krváca, hemoroidy a vyčnievajúca sliznica konečníka svrbia, zapaľujú sa a pri akútnom zhoršení môžu byť zdrojom neznesiteľných bolestí.

 

Patofyziológia ochorenia je stále predmetom výskumu.

Vysvetľuje sa viacerými mechanizmami, ktoré sa navzájom nevylučujú, ale dopĺňajú.
Mechanická teória – považovaná za najvýznamnejšiu a obracia pozornosť skôr k mikroskopickým zmenám. Táto teória predpokladá postupnú degeneráciu podporného fibroelastického a svalového tkaniva fixujúceho cievne pletence s postupujúcim vekom. Tie sa následne uvoľňujú a stávajú sa pohyblivejšími. Keďže už nie sú obmedzované väzivovými štruktúrami, rozširujú sa a pri zvýšení in-trarektálneho tlaku dochádza k poklesu sliznice s uvoľnenými cievnimi uzlami. V pokročilom štádiu ochorenia môže dôjsť k prasknutiu podporného fixujúceho tkaiva a trvalému poklesu vnútorných hemoroidov.

Hemodynamická teória predpokladá vplyv pôsobenia priamych arteriovenóznych skratov v cievnych uzloch, ktoré vedú k arterializácii krvi v cievnych rozšíreniach v submukóze. Tieto fyziologicky napomáhajú rýchlemu zvýšeniu intraanálneho tlaku, čo je dôležité k udržaniu pokojového análneho tonusu a jeho rýchlemu obnoveniu po defekácii. Pôsobením rôznych faktorov (hormonálnych, systémových) môže dochádzať k poruchám relaxácie vnútorného análneho zvierača. Tie sú považované za príčinu obmedzenia drenáže arteriovenóznych spojok; dochádza k zväčšovaniu a presakovaniu vnútorných hemoroidálnych pletencov. V rozšírených cievach dochádza k poruche cirkulácie, krv stagnuje čo vedie k poklesu saturácie krvi kyslíkom a k vzostupu koncentrácie CO2. Zvýšený CO2 poškodzuje cievnu stenu a okolité tkanivo,uvoľňuje sa PAF (doštičky aktivujúci faktor) a vzniká trombóza uzla. Následný vzostup zápalových mediátorov vyvoláva lokálny zápal (opuch, začervenanie, bolesť, nekrózu, krvácanie).

Príčiny vzniku zlatej žily sú určite komplikovanejšie a nie sú dodnes presne známe.

Boli potvrdené niektoré vyvolávajúce faktory ako napr. chronická zápcha, časté hnačky, tehotenstvo, pôrod, nadmerné fyzické preťažovanie brušného lisu. Kým v literatúre sa ďalej stretneme s príčinami ako nadmerné požívanie alkoholických nápojov, korenených jedál, kávy, vplyv etnických a sociologických skupín alebo s análnym sexuálnym stykom, niektoré novšie zdroje tvrdia, že tento vplyv nebol dokázaný. Rovnako sa nepotvrdila teória, že portálna hypertenzia býva príčinou ochorenia. Incidencia ochorenia u pacientov s portálnou hypertenziou neprevyšuje incidenciu v bežnej populácii.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *